Svetielko blúdi, poletuje,
v tej tmavej noci, zima mu je,
hľadá si postieľku mäkkučkú,
ktože ho chytí za rúčku?

Od okna k oknu lieta si,
smutne usadá si na rímsy,
cez všetky nazerá dnu,
túži mať vlastnú rodinu.

Rozsvecuje stromčeky a svetlá,
vytvára úsmevy na našich perách,
stará sa o naše teplo,
chráni nás pred zimou veľkou.

Tak pustite svetielko cez okno dnu,
podeľte sa o vašu perinu,
otvorte dokorán srdiečka vaše,
nech v nich to svetielko už iba rastie.

© 2014 Gabi Vodička