Odtiene šedej a čierna,
tie farby samoty a ticha,
pocit, čo zahalil ma,
a pri srdci ma pichá.
Chvíľkové radosti,
z pred niekoľkých dní,
nahradili starosti,
strach a nepríjemné sny.
Množiace sa otázky,
nedočkavosť, pýcha,
zostali len obrázky,
v tej symfónii ticha.
Už nie len počas nocí,
i za slnečného dňa,
prichádza ten pocit,
čo v hĺbke duše mám.
Márne čakám stále,
to otvorenie dvier,
nevšedné chvíle, objatie,
aj pritisnutie pier.
© 2014 Gabi Vodička